Podujatia a oznamy
jún 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Pamiatky, minulosť obce

Najvýznamnejšou kultúrnou a architektonickou pamiatkou Richvaldu je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly v Šariši. Jeho nesporné architektonické a umelecko-historické kvality boli premetom záujmu pamiatkárov už od 19. storočia.


Kostol bol postavený niekedy v 2. polovici 14. storočia, pravdepodobne na mieste staršieho murovaného objektu, o ktorom sa v listine z roku 1355 tvrdí, že existoval už v roku 1325. Fundátorom kostola mohol byť šľachtic Mikuláš z Perína, spomínaný v listine z roku 1355, resp. niektorý z jeho potomkov.


Veriaci si svoj kostol postavili na miernom návrší uprostred obce, aby sa stal jej dominantou. Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, jeden meter vysoká krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný torjpásový vlys. V kostole je dnes umiestnená na južnej strane svätyne.

Druhou umelecko-historickou pamiatkou je drevená polychrómovaná plastika Madony, ktorá vznikla v rokoch 1370-1380, zrejme ako súčasť pôvodného základného vybavenia novovzniknutého kostola. Súpis pamiatok na Slovensku ju predstavuje ako „gotickú madonu typu toporeckej madony, značne premaľovanú a čiastočne barokovo prerezanú“. V roku 1980 bola plastika reštaurovaná na Katedre reštaurovania VŠVU v Bratislave a v súčasnosti ju Šarišské múzeum vystavuje na historickej Radnici v Bardejove. Kostol v Richvalde upravovali okolo roku 1477.
Už vtedy to bol jednoloďový gotický kostol s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou, do ktorej bol umiestnený dodnes existujúci zvon. V presbytériu sa zachovala aj gotická rebrová klenba a na jeho južnej stene gotické sedílie so sedlovým zakončením, Na severnej strane presbytéria sa do súčasnosti uchovalo vzácne kamenné pastofórium s fiálami.
Táto ozdobná schránka slúžila v stredoveku na prechovávanie Oltárne Sviatosti. Jej liturgický význam dočasne zanikol po Tridentskom koncile (1545-1563), ktorý nariadil, aby sa sviatostné Telo Pána ukladalo do svätostánku v strednej časti oltára. Pastofórium v Richvalde predstavuje jeden z dvoch základných typov svätostánkov, ktoré sa na Slovenksu zachovali. Je vyhĺbené v múre.

Ďalšie pamiatky zo stavebnej etapy kostola na konci 15. storočia sa zachovali v jeho lodi. Na jej južnej strane je gotický portál s prútom s hruškovou profiláciou a na západnej strane v podveží lomený portál s okosením, ktorý má navyše pôvodné gotické dvere s kovaním v podobe cezmínových listov, tzv. fleuronetov. Pravdepodobne ešte pred vznikom reformácie, na začiatku 16. storočia, bola na severnej strane kostola pristavaná sakristia. Nástup reformácie a spravovanie kostola evanjelikmi od 2. tretiny 16. storočia až do roku 1715 sa na jeho architektúre výraznejšie neprejavili, menšie zmeny nastali len v zariadení interiéru.
Z obdobia okolo roku 1700 pochádza napr. renesančno-manieristická kazateľnica s obrazmi evanjelistov na polygonálnom rečništi a s Desatorom na zvukovej strieške. Nová etapa v architektonickom vývoji a vo vybavení kostola sa začala v roku 1715, keď v dôsledku protireformačného tlaku prišiel tento objekt definitívne do rúk miestnych katolíkov. V 1. polovici 18. storočia bola zhotovená vzácna monštrancia, ktorej výzdobu tvoria plastiky Boha Otca a okrídlených serafínov, obklopujúce srdcovitú lunulovú schránku. Dedikačný nápis na pozlátenom kalichu so šesťlistovou nohou prezrádza, že súčasťou kostolného mobiliára sa stal v roku 1738.
Omšové rúcho z bieleho spišského plátna, ktoré uchováva Šarišské múzeum, sa v kostole používalo tiež v 18. storočí. V tom istom období došlo aj k barokizácii veže a úprave kostolných fasád.
Koncom 19. storočia boli v kostole vymenené staré barokové oltáre za novšie neogotické. Dnes z týchto pamiatok zostal v kostole iba hlavný oltár. Osem plastík z bočných oltárov boli vyradené, uložené sú dnes vo fondoch bardejovského Šarišského múzea.

Kostol sv. Bartolomeja v Richvalde bol niekoľkokrát opravovaný aj v 20. storočí, napr. v rokoch 1944 a 1965 – 1966. Súčasný, z pamiatkového hľadiska takmer vzorný stav kostola je výsledkom vydarenej generálnej rekonštrukcie, ktorá prebiehala na konci osemdesiatych rokov.

Osobnosť
Na južnú fasádu kostola bola pred časom umiestnená mramorová pamätná tabuľa, ktorá pripomína osobnosť katolíckeho kňaza a cirkevného sudcu dr. Jána Répassyho. Narodil sa v Richvalde 22.marca 1924. Po absolvovaní rímskokatolíckej ľudovej školy v rodisku študoval od roku 1937 na gymnáziu v Bardejove. Po ukončení štúdia na gymnáziu v máji 1945, odišiel do kňazského seminára v Košiciach. Počas štúdií na Lateránskej univerzite získal tri doktoráty – z filozofie, teológie i práva.
Zostal v Ríme kde ho v decembri 1950 v Lateránskej bazilike vysvätili za kňaza, spolu so súčasným arcibiskupom Dominikom Hrušovským a biskupom Štefanom Vrablecom. Ako kaplán pôsobil v severnom Taliansku. Neskôr sa vrátil do Vatikánu a stal sa audítorom Apoštolského tribunálu Rímskej Roty, teda členom najvyššieho cirkevného súdu, ktorý riešil prípady manželských problémov z celého sveta.
Zomrel v Ríme 24. februára 1976 a pochovaný je na cintoríne Campo Verano, v hrobke Kolégia sv. Jána Nepomuckého.

Ďalšou cennou umeleckou pamiatkou Richvaldu, zapísanou aj do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, je obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822-1879), ktorý sa nachádza napravo od oltára v novom evanjelickom kostole v Richvalde. Olejomaľba na plátne s rozmermi 177 x 115 cm predstavuje výjav Zmŕtvychvstanie Krista.
Tento obraz bol súčasťou interiérovej výzdoby staršieho evanjelického kostola v obci z roku 1907 a predtým modlitebne, ktorá existovala v evanjelickej ľudovej škole, preto je pre miestnych evanjelických veriacich veľmi cenný aj z historického hľadiska.

 

 

Tradičný ľudový odev z tejto obce (časti mužského a kompletný ženský kroj) vystavuje Šarišské múzeum vo svojej národopisnej expozícií v Bardejovských Kúpeľoch.

Z Richvaldu pochádza aj najstarší úľ na Slovensku z roku 1691, ktorý reprezentuje včelárstvo ako starodávne doplnkové zamestnanie obyvateľov obce.

Tradičná ľudová architektúra je dnes zastúpená len niekoľkými stodolami, sypancam i alebo pivnicami. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol napr. do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch prevezený dom roľníka Jána Vajdu. Tento dom stál v Richvalde od konca 19. storočia, no stavbou nového obytného objektu na pôvodnej parcele po roku 1945 bol odsúdený na zánik.

Roľnícky dom pozostáva z obývacej a hospodárskej časti a v pôdoryse má tvar písmena L. Obývaciu časť tvorí izba, komora a pitvor alebo priklet, hospodársku maštaľ, stodola, humno a vozovňa. Celý obývaco-hospodársky trakt je krytý spoločnou sedlovou strechou s valbou. Krytinu objektu pôvodne predstavovala slama, dnes je strecha prikrytá šindľom.

Veľmi osobitým prejavom ľudovej kultúry v Richvalde bola v minulom storočí umelecká tvorba Andreja Hankovského (1904-1985).

Jeho prvými rezbárskymi prácami boli pastierske palice, ktoré vyrezával pri pasení dobytka v polovici dvadsiatych rokov. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vytvoril množstvo polychrómovaných rezieb a reliéfov, ktoré sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Šarišského múzea v Bardejove i v zbierkach mnohých súkromných zberateľov.


Vystavoval na viacerých výstavách. Vyrezávanie bolo preňho záľubou, ktorej venoval veľa svojho voľného času. Tieto hranice zmyslu a poslania svojich rezieb sa ani nesnažil prekročiť.