Neviem ako vás, ale mňa už odo dávna zaujímala jedna otázka. Čo asi môže znamenať moje meno, ale i moje priezvisko, ktoré som dostal po svojom otcovi, nosím ho od svojho narodenia a krstu a do veľkej miery ma identifikuje? Môj záujem bol o to väčší, že moje priezvisko nepatrí medzi časté priezviská na Slovensku a jeho význam a pôvod bol pre mňa nevysvetliteľný. Sú priezviská, kde sa dá pomerne rýchlo uhádnuť ich význam. Avšak moje priezvisko, a ako som pri mojom výskume zistil, i viaceré richvaldské priezviská mi dali poriadne zabrať pri štúdiu ich pôvodu a významu. Rozhodol som sa teda svoj záujem rozšíriť aj na priezviská, ktorých nositelia dnes žijú v Richvalde nerozdeľujúc ich podľa vierovyznania. Svoj výskum som konzultoval aj s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra, ktorého pracovníci sa zaoberajú aj touto zaujímavou tématikou. Za ich pomoc im veľmi pekne ďakujem. Prv než sa budeme venovať konkrétnym richvaldským priezviskám pozrime sa na to ako vo všeobecnosti vznikali na Slovensku priezviská.
Ako teda vznikali naše priezviská?
Stáročia človeka identifikovalo len jeho rodné meno (tzv. jednomenná sústava). V kresťanskom poveľkomoravskom období sa osoby v latinských listinách uvádzali iba s jedným menom. Od 13. storočia sa situácia pri pomenúvaní osôb začala výraznejšie meniť. Spolu s rastúcim počtom obyvateľov bolo potrebné vzhľadom na relatívne malé množstvo cirkevných mien obyvateľov rozlišovať. Čoraz častejšie sa pri mene osoby používalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo vôbec spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod. A tak popri menách sa začínali stále viac a viac objavovať popisy s bližším určením osoby, tzv. prímená, samozrejme najprv u spoločensky vyššie postavených ľuďoch. Meno začala dopĺňať ďalšia charakteristika osoby vyjadrená označením:
a) jeho zamestnania alebo spoločenského zaradenia,
b) príbuzenského zaradenia spolu s menom osoby alebo s menami osôb príbuzensky spätých, a to z tej istej alebo z druhej, tretej, ba i zo štvrtej generácie,
c) rodovej alebo etnickej príslušnosti,
d) názvu miesta bydliska alebo sídla rodu alebo
e) nejakej vlastnosti pomenúvanej osoby.
V západnej Európe začali prímenia, neskôr priezviská vznikať v 10. storočí vo Francúzsku, neskôr v Anglicku a Škótsku, od 13. storočia v Nemecku. Dnešný spôsob pomenúvania osôb (tzv. dvojmenná sústava) sa však stabilizoval až v 17. a 18. storočí. Na Slovensku boli priezviská zavedené úradne až v roku 1780, keď Jozef II. v dôsledku potreby identifikovať osoby ako platcov daní zaviedol povinnú dvojmennú sústavu. Odvtedy každý človek okrem svojho rodného mena musel mať aj priezvisko, ktoré bolo dedičné. Kým v jednomennej sústave bolo rozhodujúcim činiteľom rodné meno nositeľa, tak v dvojmennej sústave má dominantné postavenie priezvisko, kým rodné meno má len špecifikačnú (spresňovaciu) funkciu.
Teraz sa už pozrime na pôvod a význam jednotlivých richvaldských priezvísk. Priezviska rozdeľujem pre lepšiu prehľadnosť pôvodu ich vzniku na priezviská: 1. po rodnom mene rodiča, 2. podľa povolania, 3. podľa pôvodu, 4. podľa obývaného miesta, 5. podľa zvieraťa, 6. podľa vlastnosti nositeľa, 7. podľa výzoru nositeľa, 8. podľa jedla alebo nápoja, 9. podľa veci. Iste v prípadoch iných priezvisk sú ešte možné i ďalšie rozdelenia.
Treba podotknúť, že sú viaceré priezviská, kde nie je výklad ich pôvodu a významu úplne jasný a samozrejmý. Existuje viacero priezvísk, kde je viacero možností výkladov. Sú teda viackrát uvedené pri jednotlivých rozdeleniach (GRITTA, GROHOĽ, KASARDA, RIZNER, ROGUĽA, ŠELLONG, VANTA, VARDZEĽ). Ešte je potrebné pripomenúť, že dnešný nositeľ priezviska už nemusí mať s pôvodom svojho priezviska nič spoločné (najlepší príklad sú nositelia priezviska BILLÝ).
1. Priezviská po rodnom mene rodiča
V Richvalde máme najviac priezvísk vychádzajúcich z rodného mena otca resp. matky. Vo väčšine prípadov ide však o mužské, teda otcovské mená, iba v jednom prípade môžeme uvažovať i o ženskom mene, teda mene matky Margaréty (priezvisko GRITTA). Zaujímavosťou je aj to, že viaceré priezviská vychádzajú z nemeckej, ukrajinskej, ruskej, poľskej, podoby rodného mena, čo je vzhľadom na polohu Richvaldu ( jeho blízkosti poľských a ukrajinských hraníc) ako i nemecké osídlenie úplne prirodzené. V jednom prípade ide o staré slovanské meno, ktoré sa už dnes nevyskytuje medzi mužskými menami (SOBEK). Len málo priezvísk používa samotné meno bez nejakej prípony (JAKUB, IMRICH, HAVRILA, PAVEL, CHOMA). Niektoré priezviská vychádzajú z domácich podôb alebo zdrobnelín mien (KUBA, MARKO). V prípade koncovky ik/-ík nejde o zdrobnelinu, ale o vyjadrenie významu syn niekoho (BASARIK- syn basara, hráča na base, JANČIK- syn Janča, PETRÍK- syn Petra, MIHÁLIK- syn Mihala, ONDÍK- syn Ondu). Tu je teda význam jednotlivých priezvísk po rodnom mene rodiča. Pre zaujímavosť uvádzam aj pôvod a význam jednotlivých rodných mien. Priezvisko z rodného mena:
2. Priezviská podľa povolania
A) podľa funkcie v obci:
B) podľa remesla:
C) hudobného povolania:
3. Priezviská podľa pôvodu
A) pochádzajúci zo slovenskej obce:
B) pochádzajúci z inej krajiny, podľa národnosti:
4. Priezviská podľa obývaného miesta
5. Priezviská po zvierati:
6. Priezviská podľa vlastnosti nositeľa:
7. Priezviská podľa výzoru nositeľa:
8. Priezvisko podľa jedla alebo nápoja (nositeľ ho mohol mať rád, často ho varil):
9. Priezviska podľa veci (nositeľ, ktorý mal k tejto veci blízko, bol jej majiteľom, bol jej podobný)
Osobitnou kapitolou richvaldských priezvísk sú tzv. prímenia, ktoré nie sú dnes oficiálnou súčasťou priezviska ale majú za úlohu bližšie špecifikovať nositeľov rovnakého priezviska. Iba v 3 prípadoch prímenie sa stalo oficiálnou súčasťou priezviska (FOĽTA- PÁL, GERMAN- SOBEK, SOBEK- FOĽTA). Z viacerých priezvísk tieto prímenia vypadli a ostali už len v tradícii obyvateľov a v občasnom používaní najmä staršej generácie. Touto tématikou som sa však pre náročnosť výskumu nezaoberal. Snáď niekedy inokedy.
Na záver môjho výskumu chcem uviesť ešte zaujímavú štatistiku a to počet nositeľov jednotlivých priezvísk obyvateľov Richvaldu v roku 2012 (uvádzam len počet nositeľov nad 10 obyvateľov). Podľa tejto štatistiky výrazne v Richvalde dominuje rod Hankovských a zrejme im prvenstvo ešte nejaký ten rok ostane (tvoria % z celkového počtu obyvateľov Richvaldu). Hankovskí gratulujeme! Mňa to osobne veľmi teší preto, lebo nositelia tohto priezviska majú pravdepodobný súvis s mojou rodnou obcou Hankovce.
PRIEZVISKO |
POČET |
Hankovský |
101 |
Sobek |
79 |
German |
53 |
Porubský |
34 |
Rizner |
30 |
Paľuv |
28 |
Sabol |
28 |
Rybár |
26 |
Vajda |
26 |
Ždiľa |
26 |
Šellong |
24 |
Marcinčo |
24 |
Novák |
22 |
Olejár |
18 |
Foľta |
17 |
Majerník |
17 |
Billý |
16 |
Šoltýs |
16 |
Ildža |
15 |
Zamborský |
15 |
Pekár |
13 |
Tej |
13 |
Paľurik |
12 |
Pavel |
12 |
Korba |
11 |
Vanta |
11 |
Ondik |
10 |
Úplne na záver pre zaujímavosť ešte uvádzam výsledky výskumu P. Ďurču z roku 1995. Podľa tohto výskumu sa na Slovensku nachádza 230 011 priezvisk, z nich najčastejšie vyskytujúce sú (uvádzame len mužskú podobu): 1. Kováč (68 847), 2. Horvát (54 169), 3. Tóth (42 036), 4. Varga, 5. Naď, Nagy, 6. Baláž, 7. Balog, 8. Molnár, 9. Polák, 10. Lukáč.
Mgr. Marek Cingeľ