Podujatia a oznamy
jún 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

História

Doba kamenná

Azda najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejíncelej bardejovskej oblasti bola neskorá doba kamenná (eneolit – 2500-1800 pr.Kr.). Vtedy sa tu objavil ľud s jednoduchou pastiersko-roľníckou kultúrou, patriaci do okruhu kultúr tzv. šnúrovej keramiky, ktorý svojim mŕtvym budoval na hrebeňoch vrchov mohyly z hliny, niektoré z nich aj pomerne veľkých rozmerov.
Ich najbližšie nálezisko sa nachádza iba niekoľko kilometrov od dnešného Richvaldu, na Kobylskej hore medzi Kľušovom a Kobylami.
Významným materiálnym dokladom z eneolitického obdobia je aj kamenný sekeromlat, ktorý bol nájdený priamo v chotári Richvaldu a teraz je uložený v zbierkovom fonde Šarišského múzea v Bardejove.

Počiatky histórie Richvaldu

Územie severného Šariša bolo v 13. storočí majetkom uhorských kráľov a administratívne pričlenené k Šarišskému komitátu so sídlom na hrade Šariš. Po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242 začalo nové osídľovanie územia severného Šariša a významnú úlohu v ňom zohrala najmä nemecká kolonizácia. Nemci založili alebo doosídlili niekoľko osád aj na východných svahoch pohoria Čergov. Svedčia o tom nemecké názvy obcí, nachádzajúce sa v dobových prameňoch. Takéhoto pôvodu je pravdepodobne aj obec Richvald, ktorá mala kedysi nemecký názov Reichwald.
Počiatky histórie Richvaldu, zaznamenané v písomných prameňoch, siahajú do prvej polovice 14. storočia. Na území panstva Kobyly (Kabalafeulde), ktoré v roku 1319 na základe kráľovskej donácie získali šľachtici z Perína, bol na nemeckom zákupnom práve, podobne ako susedné dediny založený aj Richvald. Iniciátorom bol šoltýs (dedičný richtár).
Niekoľkoročný spor viedli o obec Richvald Bardejovčania s Perínskovcami.
Spišská Kapitula, vtedajšie významné hodnoverné miesto, vykonala na pokyn kráľa obchôdzku chotára panstva Kobyly a dvorský suda dal za pravdu šľachticom z Perína. Z toho obdobia sa zachovala listina, ktorá je pre Richvald veľmi významná, pretože predstavuje prvú písomnú správu o tejto obci.
V roku 1355 v nej Mikuláš z Perína vyhlasuje, že Richvald a spolu s ním Kľušov, Kobyly a Hertník sú jeho majetkom a boli ním už aj v roku 1325. Tvrdí tiež, že v uvedenom roku existoval v Richvalde mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a stál tu kostol vybudovaný z kameňa. Farnosť pri tomto kostole, ktorý po neskorších prestavbách stojí v obci doteraz, jestvovala pravdepodobne aj v 14. storočí, pretože počas celého nasledujúceho storočia boli tunajší farári členmi bratstva farárov z okolia Bardejova. Ako prvý sa spomína v roku 1426 richvaldský farár Juraj.

15. až 19. storočie

V prvej polovici 15. storočia patril Richvald medzi najväčšie dediny v širšom okolí Bardejova. Napr. v roku 1427 sa tu na základe daňového súpisu Šarišskej stolice nachádzalo až 52 roľníckych usadlostí. Významné postavenie obce v tom období sa odrazilo aj v tom, že správy o nej sa stále častejšie objavovali v administratívnej a účtovnej agende slobodného kráľovského mesta Bardejova. V týchto materiáloch, ktoré sú dnes v bardejovskom archíve, sa opakovane spomína „pleban de Reychenwalt“ i richvaldský „iidex“ (šoltýs).
Začiatkom štyridsiatych rokov 15. storočia dochádza v tejto oblasti k zmenám vo vlastníckych vzťahoch. V bardejovskom archíve sa z toho obdobia zachovalo niekoľko listín, v ktorých advokát mesta Bardejov protestuje proti zabratiu dedín bardejovského okolia (okrem iných aj Richvaldu) známym bratríckym veliteľom Jánom Talfúsom. Nakoniec sa Bardejovčania presadili. Spišská Kapitula v roku 1446 oznamovala guberniálnej rade, spravujúcej Uhorsko, že uviedla Bardejov a jeho cirkevné inštitúcie do držby šiestich dedín. Mestu pripadol okrem iného aj Richvald, stali sa vlastníctvom Kostola sv. egídia, resp. Špitála sv. Ducha.  Vpád poľských vojskna územie východného Slovenska v rokoch 1471 – 1472 a neskôr, značne postihol aj obyvateľov Richvaldu. Richvald často menil zemepána.

Až v rokoch 1529 – 1848 sa začalo najdlhšie obdobie v jeho histórii, bol skoro nepretržite poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Bardejova, okrem obdobia na konci 17. a v prvej polovici 18. storočia, keď ho mesto v dôsledku svojich hospodárskych problémov zálohovalo u šľachtickej rodiny Klobušickovcov.  V Richvalde vznikla veľmi skoro evanjelická farnosť s fíliou v Hervartove, Miestny pastor podliehal pod cirkevný dozor mestského pastora, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií. V druhej polovici 16. sa spomína pastor. V roku 1581 vyšiel v bardejovskej tlačiarni Dávida Gutgesela slovenský preklad Lutherovho Katechizmu, ktorý slúžil aj pre potreby evanjelických Slovákov v Richvalde.  Prvá polovica 17. storočia bola z náboženského hľadiska relatívne pokojným a stabilizovaným obdobím.  Malo na to vplyv aj dlhodobé pôsobenie iba niekoľkých významných pastorov. V druhej polovici 17. storočia sa v dôsledku prudkého tlaku protireformácie začala meniť náboženská situácia v meste a v jeho poddanských obciach. Po skončení povstania Imricha Tököliho bol v októbri 1686 z iniciatívy nového bardejovského richtára obsadený a katolíckemu farárovi odovzdaný aj kostol v Richvalde. Podľa zachovaných prameňov bol Richvald v roku 1700 takmer úplne luteránsky, v roku 1703 tu žilo len 23 katolíkov, v roku 1722 dokonca iba traja, v roku 1749 275 evanjelikov, 37 rímskokatolíkov a 5 gréckokatolíkov, v roku 1771 372 evanjelikov, 96 rímskych katolíkov, 19 gréckokatolíkov a 20 židov.

O zániku šoltýstva (dedičného richtárstva) v obci síce chýbajú správy, ale pravdepodobne už v 18. storočí prešlo vedenie obecných záležitostí do rúk richtára a prísažných, ktorí boli volení poddanými obce spravidla na jeden rok.

Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1785-1787 bolo v Richvalde evidovaných 103 domov, v ktorých žilo 691 obyvateľov. Do roku 1828 sa počet domov zvýšil iba mierne na 110, počet obyvateľov stúpol až na 813. Morové epidémie v rokoch 1797 a 1818, cholerová epidémia v roku 1831 boli príčinou rozsiahleho sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Podľa údajov zo Schematismu košického biskupstva žilo v roku 1847 1056 obyvateľov (391 katolíkov, 12 gréckokatolíkov, 611 evanjelikov a 42 židov). Hneď v nasledujúcom období však došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľov. Spôsobili to nielen revolučné udalosti rokov 1848-1849, ktoré zasiahli celé Uhorsko, ale aj roky veľkej neúrody a hladu, 1850-1855.
Bezprostredne po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 aj obec Richvald pocítila siný nápor maďarizácie, ktorej baštou sa na severe Šariša stalo mesto Bardejov. Dôkazom toho bolo aj úradné premenovanie názvu obce. V rokoch 1905-1913 sa Richvald nazýval Erdővágás ( v slovenčine vo význame „lesná poruba, rúbanisko“).  V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bolo hlavným zamestnaním obyvateľov Richvaldu roľníctvo, chov dobytka a oviec, no mnohí sa naďalej venovali tradičnému povozníctvu (furmanstvu). Veľmi dôležitým zdrojom obživy bol v minulosti aj les. Po revolúcií, na základe Patentu z roku 1853, vznikol tzv. urbársky les, ktorý sa odčlenil od hodnotnejšej časti. Jeho rozsah však nebol dostatočný, a tak v deväťdesiatych rokoch 19. stočia si občania obce prikúpili od mesta ďalšie pozemky s lesom. Urbárska i odkúpená časť lesa sa spravovali spoločne.

19. storočie až súčasnosť

Vysťahovalectvo začalo v 19. a pokračovalo vo väčšej alebo menšej miere aj začiatkom 20. storočia.
Ťažkú situáciu obyvateľov, ktorí zostali doma, výrazne zhoršilo vypuknutie 1. svetovej vojny.
Koniec vojny a vznik nového spoločného štátu s Čechmi v októbri 1918 privítali obyvatelia Richvaldu s nádejou na lepší a pokojnejší život.

Nová vláda prikročila bezprostredne po skonsolidovaní pomerov k reforme štátnej správy. Od 1. januára 1923 sa šarišská stolica stala súčasťou XX. Košickej veľžupy. Vzniklo 17 politických okresov, pričom Richvald patril do okresu Bardejov. V obci zostal aj obvodný notársky úrad, ktorý tu fungoval od roku 1895. Postupne sa odstraňovali následky niekoľkých desaťročí maďarizácie. V rokoch 1926 vznikla obecná knižnica, 1929 rozhlas.
23. septembra 1938 vyhlásila československá vláda ako reakciu na hrozby hitlerovského Nemecka všeobecnú mobilizáciu, došlo k tzv. Mníchovskému diktátu a onedlho k rozbitiu republiky. Na Slovensku po vyhlásení autonómie nasledovalo v marci 1939 vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, ale pod jasným patronátom Nemeckej ríše. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v septembri 1939 bolo Slovensko zatiahnuté do ťaženia proti Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941 aj do vojenských operácií na východnom fronte. V tejto slovenskej armáde bojovali i viacerí muži z Richvaldu. Jedným z nich bol Andrej Ondík. V auguste vypuklo Slovenské národné povstanie. Medzi hrdinov tohto významného protifašistického vystúpenia slovenského národa nesporne patrí Karol Repašský (pôv. priezviskom Répássy). Do povstania sa zapojil aj Andrej Ondík.
Po oslobodení bol opäť obnovený československý štát a vytvorené nové orgány štátnej a verejnej správy – národné výbory. Aj v Richvalde, ktorý bol oslobodený 19. januára vo večerných hodinách, sa už vo februári 1945 uskutočnili voľby do Miestneho národného výboru.

Aj v povojnových rokoch mala obec prevažne poľnohospodársky charakter. V roku 1958 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1973 došlo k spojeniu troch obcí a k vytvoreniu spoločného JRD „Poľana“ so sídlom v Richvalde (Richvald, Hervartova a Šiba). No už v roku 1975 sa uskutočnilo ďalšie zlučovanie. JRD „Poľana“ bola pričlenená k JRD „Družba“ Bardejov so sídlom v Kľušove. Vznikol najväčší poľnohospodársky podnik v okrese, 4500 ha pôdy.

V roku 1959 bol Richvald elektrifikovaný.
V priebehu šesťdesiatych až osemdesiatych rokov sa tu postupne vybudovali miestne komunikácie a cesta III. triedy, Katolícka fara, kultúrno – správna budova, škola, dve bytovky a viacero stavieb v rámci družstevného dvora, ukončila sa regulácia miestneho potoka. Koncom spomínaného obdobia sa začal stavať aj objekt novej materskej školy.

História školstva

Prvá škola v obci vznikla pri fare, lebo školstvo v minulosti malo cirkevný charakter.
Farské školy sa stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli kňazi. Existenciu školy v Richvalde preto možno predpokladať už v 1. polovici 15. storočia. Prvá archívne doložená správa o nej však pochádza až z roku 1600.
Škola v Richvalde sa podľa tradície rozvíjala pod záštitou veľkého „učiteľa Uhorska“ Leonarda Stöckela, rektora humanistickej školy v Bardejove. Prvým známym učiteľom bol Juraj Manlius, ktorý na richvaldskej škole učil v rokoch 1639-1643.
V období protireformácie, keď sa obyvateľstvo obce rozdelilo na evanjelickú väčšinu a katolícku menšinu, došlo aj ku konfesijnému deleniu miestneho školstva a k vzniku dvoch ľudových škôl.


Evanjelická cirkevná škola musela od roku 1715 nahradzovať stratený Kostol sv. Bartolomeja, ktorý nariadením vrchnosti pripadol katolíkom. Budova školy odvtedy slúžila nielen na vyučovanie, ale aj ako modlitebňa. Tento stav pretrvával dve storočia. Až v roku 1907 bol v obci dokončený nový kostol.
Práve v tom čase richvaldský evanjelici opravovali i svoju školu, ktorú v roku 1906 župná školská rada z dôvodu havarijného stavu nariadila zatvoriť. Učitelia evanjelickej ľudovej školy si plnili nielen svoje obvyklé pedagogické povinnosti, ale vykonávali aj úlohy na cirkevnom poli. Z riadnych učiteľov, pôsobili v 1. polovici 20. storočia, treba spomenúť najmä Vojtecha Kühlöfla, Karola Foľtu a Jána Ondíka.

Rímskokatolícka ľudová škola bola založená pre potreby základného vzdelávania katolíckej tretiny Richvaldu. Dlhoročným učiteľom a správcom tejto školy bol Štefan Buranovský (1927-1943), ktorý sa veľmi aktívne zapájal aj do vtedajšieho spoločenského a politického života v obci.

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia obidve ľudové školy spolupracovali pri príprave rôznych obecných akcií a oslavách štátnych sviatkov. V roku 1933 prijalo obecné zastupiteľstvo zaujímavé rozhodnutie o „putovaní“ obecnej knižnice, bola založená a vedená od roku 1925, ktorá mala byť striedavo umiestnená 2 roky na rímskokatolíckej škole a ďalšie 4 roky na evanjelickej škole.
Existencia dvoch ľudových škôl v obci mala nesporne vplyv aj na vzdelanostnú úroveň jej obyvateľov. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo v Richvalde 809 gramotných ľudí, 13 vedelo čítať a len 37 (prevažne detí v predškolskom veku) bolo negramotných.
V roku 1941 bolo na jednotriednej katolíckej škole s 8 postupnými ročníkmi zapísaných 57 žiakov a na dvojtriednej evanjelickej 120 žiakov. Na základe vysokého počtu žiakov povolilo Ministerstvo školstva už v nasledujúcom roku zriadenie ďalšej triedy na obidvoch školách. V roku 1945 došlo k poštátneniu škôl. V obci vznikla štvortriedna štátna ľudová škola, do ktorej 1.septembra 1949 bola zriadená trojtriedna národná škola a zrušením 6.-8. ročníka vznikla jedna trieda neúplnej strednej školy s 35 žiakmi.

Ďalšie významnejšie zmeny v školskom systéme sa uskutočnili v roku 1961, keď sa OSŠ zmenila pridaním deviateho ročníka na plneorganizovanú ZDŠ. 203 žiakov sa v tom čase učilo v siedmich triedach. Od školského roku 1975/1976, po preradení 6.-9. ročníkov na II. ZDŠ v Bardejove, prestala byť richvaldská škola plne organizovanou deväťročnou školou.
Teraz ju navštevujú iba žiaci 1. a 4. ročníka a má 4 vyučovacie triedy.